František Bergoglio sa opäť raz rúhal: "trans-osoby sú malomocní dnešnej doby"

V článku sa dozviete:

1. Ako Bergogliova cirkev rezignovala na nápravu trans ľudí a namiesto toho, aby ich privádzala k pokániu a správnemu chápaniu seba samého, sa obmedzila na sociálno-charitatívne služby;

2. Ako Bergogliova cirkev verí, že ľudí môžeme priviesť k Bohu bez pokánia (odvrátenia sa od hriechu), hlavne aby zomierali na čistej posteli, a na tom, či majú čistú aj dušu, nezáleží;

Ako je sestra Monika učebnicovým príkladom toho, že láska bez pravdy nie je nič viac, než požehnanie na cestu do zatratenia;

Ako je sestra Monika v jednote s Františkom príkladom falošného dobráctva, za ktoré Ježiš Petrovi povedal: Iď mi z cesty, satan!“;

Ako František Bergoglio manipulatívne považuje sestru Moniku za mučeníčku a prirovnáva ju k Ježišovi Kristovi, keď jej ľudia hovoria hrozné veci za to čo robí pre trans-osoby;

Ako sa zo sestry Moniky stala falošná apoštolka, keď presvedčila obyvateľov obce, že pomáhať trans-osobám bez výzvy k pokániu je Božie dielo;

Ako sestra Monika priniesla falošný mier, keď normálnych ľudí presvedčila, že to oni sa musia zmeniť a prispôsobiť, a nie trans-osoby;

Ako sa František Bergoglio rúhal, keď sestre Monike povedal, že trans-osoby sú „malomocní dnešnej doby“;

Ako to v praxi vyzerá, keď má pápež ducha antikrista, prekrúca evanjelium, a plodí z takto prekrúteného evanjelia falošné vzory a falošné ovocie vo forme falošného dobráctva.

Originálny preklad z článku:

Po rokoch tvrdej práce získala sestra Monika Astorga, karmelitánka v kláštore v Neuquéne v Patagónii (Argentína), podporovaná samotným pápežom Františkom, pozemky od obce na výstavbu sociálneho bývania pre transsexuálne ženy (pravdepodobne sú to v skutočnosti muži, ktorí sa momentálne vydávajú za ženy, pozn. Prekl.). Jedná sa o dvanásť samostatných domov a spoločné priestory pre týchto ľudí, ktorí dovtedy žili v neistote. Pápež osobne požehnal túto iniciatívu.

„Mojím snom bolo, aby trans ľudia mali slušné domovy. Pretože im nikdy nedáme túto príležitosť. Na nič nemajú nárok, “uviedla sestra Monika pri otváracom ceremoniáli. Získanie priestorov nebolo ľahké. Karmelitánky žijú v kláštore, ktorá má prísnu klauzúru. Problémy boli aj kvôli odmietnutiu, ktoré v tom čase vyjadrili obyvatelia. Sestra Monika šla neúnavne od domu k domu, aby priniesla mier a vysvetlila svoj plán.

Všetko sa začalo v roku 2005, keď jeden transsexuál navštívil kostol, aby cirkvi daroval peniaze. Sestra Monika už pracovala s mladými ľuďmi vo veľmi zraniteľných situáciách, ako sú drogovo závislí a odsúdení na doživotie, zatiaľ však nepoznala životy trans-osôb. Z tohto dialógu sa následne zrodilo stretnutie s väčšou skupinou, vrátane svedectva trans ženy, ktoré rozrušilo rehoľnú sestru. „Povedala mi, že jej snom je mať čistú posteľ, kde by zomrela, pretože v tú noc, keď išla na ulicu, nevedela, či sa vráti, alebo či skončí v posteli nemocnice, kde sa nemenia ani obliečky“, spomína si karmelitánka. Odvtedy ich sestra naďalej podporovala a sprevádzala, mnohým sa okrem toho podarilo opustiť cestu prostitúcie. Paola, jedna z obyvateľov nového komplexu, svedčí takto: „Som veľmi šťastná, veľmi vďačná Bohu a sestre Monike, ktorá bola k nám tak láskavá. Mali by sme urobiť pamätník tejto mníšky, ktorá bola tak veľmi atakovaná! No napriek tomu nám, s Božou pomocou, stále rozdáva. “

Pápež František roky podporuje pastoračnú prácu sestry Moniky. Tiež udržiavajú pravidelnú korešpondenciu, ako sa aj sama sestra prizná: „Niekedy sa ho pýtam, čo mám robiť, keď mi niekto hovorí hrozné veci a on mi vždy povie:„ Zaobchádzali snáď s Ježišom lepšie? Za Ježišových dní boli takto odmietaní malomocní. Toto sú malomocní dneška. Nevzdávajte sa modlitby a pokračujte tak ako doteraz, sprevádzam vás “.

Nech katolíkov na Slovensku Pán Boh uchráni od tejto zvrátenej propagandy a zahmlievania pravdy.