Nebezpečenstvo rockovej hudby (spracované kňazmi bazilianskej rehole)

Ponúkame všetkým veriacim skutočne biblický postoj k rockovej hudbe. Toto jasné stanovisko by si mal prečítať každý človek, a o to viac kresťan, ktorý počúva rockovú hudbu.

Väčšina z nás sa už od mladosti stretáva s počúvaním rockovej hudby a pritom si ani neuvedomujeme, ako nás tento druh hudby ovplyvňuje. Výroky jej interpretov hovoria za všetko:

Beatles: „Naša hudba je schopná vyvolať emotívnu rozkolísanosť, patologické správanie a dokonca vzburu, revolúciu. Rock je viac ako hudba. Je energetickým prostriedkom novej kultúry a svetovej revolúcie.“

Barry Miles: „Pre mňa je rock and roll hudbou vzbury a sexuálnej slobody...Je to hudba útočiaca na pokrytectvo a pocit viny, hudba ktorá rozvracia patriarchálny systém a autoritárstvo, a ako taká je priamym výpadom proti všetkému, čo pokladám za tradičné kresťanské hodnoty.“

Dawid Bowie: „Rock bol stále diablovou hudbou, nepresvedčíte ma, že to tak nie je.“

Manažér Rolling Stones hrdo prehlásil: „Rock je sex. Puberťákom to musí udrieť do hlavy.“

Zaujímavý je vznik rockovej hudby. Na začiatku 50tych rokov bol diskjockej Alan Freed jeden z prvých belochov, ktorí sa zaoberali hudbou „rythm and blues“, ktorá bola priamym predchodcom rock'n'rollu. (Kompletný rodokmeň rock'n'rollu je voodoo => jazz => blues => rock'n'roll (.......) Rock'n'roll je akýmsi spojením medzi rhytm and blues a country and western music. Freed hral túto kombináciu v rozhlasovom programe a bol zmätený ako ju pomenovať, pretože jasne potrebovala nové meno. V odpovediach detí a mládeže dostával k tejto hudbe bizarné návrhy. Preto sa ju rozhodol pomenovať podľa výrazu používanom v černošskom ghete pre predmanželský sex na zadnom sedadle auta, a názov rock'n'roll bol prijatý.

David Tame (nekresťan!) v svojej knihe Tajná sila hudby(1984), hovorí o podstatnom faktore rock'n'rollu, ktorý má filozofický základ v hedonizme a v anarchii. Píše: „Máme prehľadať zemeguľu, aby sme našli najagresívnejšiu a bezpochyby diabolskú hudbu? Je viac ako isté, že by sme nenašli nič, čo by predišlo v týchto veciach voodoo... ako rytmický doprovod ku satanským rituálom a orgiám, voodoo je kvintesenciou(najjemnejším výťažkom, jadrom veci) hudobného diabla. Jeho mnohonásobné rytmy, hoci by mali zjednocovať, sú prezentované takým štýlom, ktorý vyvoláva medzi nimi rozpory. Je isté, že počúvať túto hudbu znamená trvale sa stať naplneným zvukom jej surovosti a sily. Muzikológovia a historici nepochybujú, že rytmy bubnov z Afriky boli prevzaté do Ameriky a tam preložené do štýlu, ktorý sa neskôr stal jazzom. Kedže však jazz a blues boli rodičmi rock'n'rollu, z toho vyplýva, že je priama postupnosť od rituálov voodoo v Afrike, cez jazz k rock'n'rollu a k iným druhom rockovej hudby dneška.“

Podobne hovorí i Little Richard, známy spevák, skladateľ, pianista, ktorému sa dáva titul pravdivý kráľ rock and rollu: „Mnoho rytmov v dnešnej hudbe je prevzatých z voodoo. Ak budete študovať rytmy tejto hudby, tak ako ja, uvidíte, že je to pravda. Verím tomu, že tento druh hudby odvracia ľudí od Krista. Je nákazlivý. Verím, že Boh chce, aby sa ľudia odvrátili od rock and rollu ku Skale vekov(k Bohu) a pripravili sa na večný život.“

Nebezpečenstvo tohto hudobného štýlu je dokázané i zo psychologického a lekárskeho pohľadu. Výskumníci zistili, že harmonické a neharmonické akordy, rozličné intervaly a iné črty hudby (teda jej zvuková časť) vplývajú veľmi významne na pulz a dýchanie podľa toho aká je jej rýchlosť, a či je rytmus stály alebo sa mení, či skáče alebo je prerušovaný. Krvný tlak sa znižuje pri silných, podfarbovaných akordoch, a rázne sa zvýši pri opakovaných. Tak isto sa preukázalo, že rockové melódie spôsobujú neprirodzené napínanie hlasiviek, a ich zvuk môže mať negatívny vplyv na kostrové svalstvo. Rockové rytmy tiež spôsobujú nepravidelnosť úderov srdca a isté rytmy môžu spôsobiť zriedkavú nevládnosť, známu ako muzikogénna epilepsia, (76 evidovaných prípadov do roku 1984) pri ktorých boli niektorí postihnutí tak zasiahnutí, že spáchali samovraždu. Vidíme, že hudba ovplyvňuje telo dvoma spôsobmi: priamo - vplyvom zvuku na bunky a ústroje, a nepriamo ovplyvňovaním citov, ktoré sa potom môžu zmeniť na ovplyvňovanie telesných procesov. (Tame, s.137.)

Bob Larson s lekárskym kolektívom z Clevelandu objavil pri výskume mnohé symptómy u poslucháčov rockovej hudby: „Zistili sme fakt, že táto hudba môže mať udivujúci vplyv na organizmus: meniť pulz a dýchanie, zvyšovať činnosť endokrinných žliaz, meniť veľkosť hltanu, počas počúvania podlieha modifikácii rytmu základná látková výmena a úroveň cukru v krvi.“

Hudobný terapeut Khlesto na tému vplyv rocku na telesné a  psychické zdravie človeka uviedol: „Základným problémom vyvolaním rockovou hudbou u pacientov, s ktorými som mal do činenia, je intenzita hluku, ktorý spôsobuje pocit agresie a nenávisti, vyčerpanosť, narcizmus, panika, zlé trávenie, vysoký tlak a divný stav podobný tranzu. Rock nie je neškodným trávením času. Je to narkotikum oveľa smrteľnejšie než heroín ničiaci a otravujúci život celej mládeže.“

Hudba nie je niečím neutrálnym, ale najprv vnáša sympatiu a potom otvára ducha. Lenže je otázkou, akú sympatiu a akého ducha?! Ducha Svätého, alebo iného ducha? Hudba pochádzajúca od Boha nakláňa srdce k ukrižovanému Ježišovi a čistej láske k človeku, ktorá sa prejaví milosrdenstvom, odpúšťaním a túžbou po jeho najväčšom dobre, spáse jeho nesmrteľnej duše. Hudba pochádzajúca z opačného zdroja disponuje pre drogy, alkoholizmus, nečistotu, perverzitu, hedonizmus, vzburu, nenávisť, násilie, preklínanie, nihilizmus, vraždy, samovraždy, okultizmus a satanizmus. Nielen skoro všetky, ale všetky rockové skupiny a každý druh rockovej hudby k niektorej z menovaných neprávostí disponuje! Tu nie je potrebný komentár. Tak to je, je to tvrdá realita, o ktorej nie je treba diskutovať. Rocková hudba nikoho nebude disponovať k čistej láske k Ježišovi, k životu čistoty a pravej pokory! Tu jednoducho niet výnimky.

Táto hudba, tento negatívny repertoár, sa stal drogou súčasnej generácie a bohužiaľ i mnohí kresťania, ktorí sa pokladajú za obrátených, si neuvedomujú, že pokiaľ i k tejto problematike nezaujmú radikálny postoj, to znamená, dokiaľ sa s rockovou hudbou nerozídu, tak vlastne žiadne obrátenie u nich nenastalo. Bola to iba polovičatosť, ich skutočným pánom nie je Pán Ježiš, ale táto modla či droga – rocková hudba, ktorá má svoje zakorenenie v inom kráľovstve než je kráľovstvo Božie!

Bob Larson, kresťanský spevák a gitarista, hovorí:

„Rock and roll je niečo viac, ako druh hudby. Je rafinovanou mocou, ktorá ničí morálku...Už sám rytmus, tempo a zvuk rockovej hudby provokuje vzdať sa všetkých zábran. Zbožňuje sa sloboda a sex...toto potlačuje rozum a vyvoláva stav mravnej ľahostajnosti a nedostatok angažovanosti. Elektronické pôsobenie gitár, ktoré sprevádzajú neurotické údery bubnov, vedie k uvoľneniu bŕzd...Najhoršie na tom je, že táto hudba sa stala náboženskou hudbou...Posolstvo rockových songov, ako aj ich vykonávateľov je proti kresťanské a stojí v protiklade s biblickými vzormi.“

„Kresťanský“ rock je dcérou svetského rocku. Rock sa snaží pretvoriť kresťanské posolstvo tak, aby bolo prijateľnejšie pre svet tým, že sa použije svetské médium. Niektorí sa snažia pokresťančiť démonickú rockovú hudbu, aby tak oslovili mladých. Hovoria: „Na to, aby sme ich získali, musíme hovoriť ich jazykom.“ Ale ak ich získali, pre čo ich získali? Môžeme pokresťančiť alkohol tým, že na fľašu napíšeme niečo z evanjelia? Kresťania ho snáď majú kupovať a predávať (ponúkať) aby tým získali opilcov pre Ježiša. Ani dobré pohnútky neospravedlňujú nebiblické metódy.

Skutočne sú mnohí, pre ktorých je hudba podobného štýlu drogou. Aj keď má niektorá pieseň kresťanský text, tým sa ale ešte nemení koreň, ten je zlý! Opakujeme: to, či je niektorá hudba dobrá či zlá, nemôžu určiť tzv. hudobní odborníci, hudobní narkomani, ale ľudia, ktorí sú slobodní voči tejto hudbe a sú znalcami duchovného života!

V knihe Prilož trúbku k ústam (1985) od Davida Wilkersona, známeho amerického kazateľa, ktorý sa venoval zvlášť drogovo závislým, sa okrem iného hovorí: „Jedným z dôvodov, prečo bol odňatý Duch Boží od „Ježišovho hnutia“ (duchovné prebudenie medzi tzv. hippies na prelome 60.-70. rokov), bolo to, že sa nedokázali vzdať (zrieknuť) starej hudby. Zriekli sa marihuany, heroínu, alkoholu, promiskuitného sexu a dokonca sa vzdali aj perverzného životného štýlu. Ale odmietli vzdať sa milovaného rocku. Hovorím, že táto závislosť na hudbe je ťažšia, ako závislosť na drogách alebo nikotíne. Je to najväčšia masová závislosť vo svetovej histórii.“

Tu platí: „nie je možné dvom pánom slúžiť“. Keď sa človek rozchádza s okultizmom, musí spáliť okultnú literatúru a predmety, a rozísť sa s diabolským spoločenstvom. Takisto je potrebné, aby bývalý hudobný fanúšik vyhodil CD nahrávky a prestal počúvať túto hudbu v televízii a hlavne v rádiu! Na hudbu je treba mať jasný pohľad, ale nie od hudobných odborníkov, ale od duchovných, ktorým ide o spásu nesmrteľných duší a ktorí majú skúsenosti s duchovným bojom a s radikálnym nasledovaním Krista. Ak máme chodiť v pravde, tak nečistota, nevera, duch sveta, ale hlavne vlažnosť a polovičatosť ničí duchovný život a dusí kvas, slanosť a robí z kresťanov bezmocné a smiešne figúrky, ktoré nie sú schopné vychovávať seba ani svoje deti pre Božie kráľovstvo. Ich deti, pokiaľ sa neobrátia, a to radikálne, od ducha sveta, teda i od negatívnej hudby, skončia v nevere alebo v pasci niektorej zo siekt.

Nedávno bola skupina horlivých kresťanov na jednej evanjelizácii, tu na Slovensku. Atmosféra bola plná živej viery a veľkého pokoja, ale tu do toho vpadla „kresťanská“ rocková hudobná skupina so svojimi elektrickými gitarami a bubnami. Všetko sa skončilo nehanebným chaosom a zrná Božieho slova boli podupané...

Keď sa istému mladíkovi povedala pravda o hudbe, tak s úžasom poznamenal: „Tak to nám neostáva nič, iba stará dychovka!“. K tomu mu bolo dodané: „Áno, ale ani tá nie je vždy nezávadná. Aj ľudové piesne, pokiaľ ospevujú nečistotu a disponujú trebárs už i deti k nečistému sneniu, sú škodlivé, i keď koreň nie je závadný, ale závadný je text.“

To, že hudba môže byť použitá na zlo, je jasné zo Svätého Písma. Lucifer bol stvorený s bohatstvom hudobných talentov, ktoré mali byť evidentne používané na riadenie anjelských zástupov k uctievaniu Boha (Ez 28,13). Luciferov pád (Ez 28,11-19) jasne viedol k zvrhnutiu hudby tak, aby jej zlé využitie bolo proti Bohu (Amos 5,23; 6,5). To, že hudba môže mať mocný vplyv na nálady, pocity alebo osobnosť človeka, vidíme aj v 1Sam 16,15-17; 2Kr 3,15. Dokonca aj neveriaci Allan Bloom vo svojej knihe The Closing of the American Mind, uvádza zaujímavé závery týkajúce sa morálnych dopadov hudby na človeka:

„Nič nie je tak jasné, ako závislosť tejto generácie na hudbe. V súčasnosti veľká časť mládeže od 10 do 20 žije pre hudbu. Rocková hudba povzbudzuje vášeň a predstavuje ideály, ktoré nemajú nič spoločné s tým, čo by snáď mladí mohli žiť. Mám podozrenie, že návyk na rock má podobný efekt (dopad) ako drogy,…Som presvedčený, že rock vo všetkých jeho formách je kritickým problémom, s ktorým sa ľudstvo musí vysporiadať, ak chce prežiť.“ (s. 68-81)

Aká hudba je teda prípustná pre kresťana, ktorý chce ísť za Ježišom v pravde? Na to poukázal napríklad autor známej knihy Dýka a kríž, David Wilkerson,: „Je to taká duchovná hudba, pri ktorej môžem prijímať Ježiša Krista!“ V Písme Svätom sa hovorí, že máme Boha oslavovať duchovnými piesňami, žalmami a chválospevmi (Ef 5,18; Kol 3,16). Teda hudbu nemáme vyškrtnúť z kresťanského života. Dávid spiaval Pánovi s harfou a citarou. V knihe Zjavenia 14,3 sa hovorí o nádhernom speve novej piesne, ktorú sa nikto nemohol naučiť okrem vyvolených.

Drahý priateľ: toto čo čítaš, je pre teba možno šokom. Ale pokiaľ si sa naozaj obrátil od ducha tohto sveta, potom máš čo robiť. Ty potrebuješ kľud, ticho na modlitbu, ty potrebuješ čas na čítanie Božieho Slova, životopisov svätých a kresťanskej literatúry, ktorá ťa povedie k životu s Ježišom a bude ťa disponovať k duchovnému štúdiu Písma Svätého. (Pozor! Opakom je liberálna teológia a výklady Písma v tomto duchu).

Ty máš mať duchovné spoločenstvo, aby si dokázal obstáť proti veľkým a hlavne rafinovaným tlakom vrátiť ťa naspäť do svetských koľají zmýšľania a konania. Ty potrebuješ čas na osobné rozhovory, na to, aby si evanjelizoval. Nebudeš mať čas, aby si utrácal hodiny počúvaním hudby, ktorá ťa odvádza od reality a od pravdy, že máme Boha denne milovať a jemu slúžiť.

Celé generácie nemali túto tzv. „modernú“ hudbu a dokázali žiť aj bez nej, a ich život bol často veľmi plodný a žitý skutočne kresťansky. Život si žiada hrdinstvo a silu k obeti a kto ti ju dá? Nie táto hudba, ale iba Ježiš a Ním, zoslaný Duch Svätý! Rocková hudba odvádza od skutočnej Pravdy a vedie človeka do ulity svojho egoistického sveta a snenia. Pamätaj, ide ti o život, a to o život večný! Nenechaj sa opájať alkoholom, drogami, nečistotou morálnou a duchovnou, ani tzv. modernou, ale inak nečistou hudbou.

E. Pickerning uvádza medzi znakmi hudby, ktorá má oslavovať Boha, m. in. toto: „Nemala by prispievať k pokúšaniu, či zvádzaniu nových alebo slabých veriacich. (Rim 14,13.21; 15,2) Hudbu, ktorá pripomína novoobráteným ľuďom ich starý životný štýl v hriechu, musíme zavrhnúť. Rozklad hudobných zásad medzi súčasnými kresťanmi ukazuje na ducha kompromisu so svetom, ktorý je však zásadne odmietaný Božím slovom. Tak ako vo všetkých oblastiach nášho života, veriaci by mali aj v otázke hudby nasledovať Pavlov výrok: „Všetko čo robíte... robte na slávu Božiu.“ (1Kor 10,31) Ako môže byť rocková hudba s jej koreňmi v démonských aktivitách a s dokázanými zlými vplyvmi na city aj telo použitá na šírenie evanjelia nášho Pána Ježiša Krista?“ (E. Pickening: The kind of music that God honors - 1988)

Tí, ktorí dnes jasne vidia chybné a márne pokresťančovanie svetskej psychológie a jej praktík (hypnóza a pod.) jednoduchým premenovaním na „kresťanskú“ psychológiu a „kresťanské“ psychiatrické kliniky, nie sú schopní vidieť, že zaviedli ten istý premenovací proces, keď sa premenúva rocková hudba na „kresťanský“ rock tým, že sa príjmu kresťanské texty. Veď kedy sa niečo stane kresťanským len pokresťančením terminológie a tým, že sa pred to napíše meno Pána Ježiša Krista? Nemáme volať stratených z kultúry k pokániu a spravodlivosti radšej než napodobovať kultúru?

Na záver ponúkame dve svedectvá:

Svedectvo 1: „Ja osobne nemám rada „kresťanský rock“, ale v kaviarni, kde pracujem ako čašníčka, sa tento štýl hudby púšťa. Zatiaľ čo som tam pracovala, nemala som túžbu modliť sa, čítať Bibliu, a spoznávať Pána. Verím, že zatiaľ, čo som počúvala „kresťanský rock“, on podvedome ovplyvňoval môj duchovný rast. Bola som týždeň na prázdninách a zistila som, že si želám čítať Bibliu, modliť sa a to, že chcem odísť od kresťanského rocku.“ (23 r. študentka z Wisconsinu).

Svedectvo 2: Naliehavé posolstvo ruskej cirkvi všetkým americkým zborom: „Desiatky rokov sme boli kruto prenasledovaní. Teraz však našim zborom začína škodiť niečo iné…Tieto škody nám spôsobujú americkí kresťania, ktorí k nám prichádzajú so svojou rockovou hudbou. Posielajú k nám aj evanjelistov, ktorých sprevádzajú rockové skupiny. Naši mladí ľudia však tieto podujatia nenavštevujú, pretože sme sľúbili, že na svetských zábavách sa zúčastňovať nebudeme. Kresťanská rocková hudba, ktorá prichádza do našej krajiny, je v našich očiach ohavná. Sme proti tomu, aby k nám americký kresťania prinášali tento falošný druh „bohoslužby“. My potrebujeme duchovný pokrm! Boli sme väznení pre sväté meno Ježiša Krista. Nesmeli sme počúvať kresťanskú hudbu pätnásť i viac rokov. Ale ako zbraň proti nám používali rock. Hudbu, ktorou chceli zničiť naše duše. My sme sa mohli brániť len modlitbami a pôstom…Radíme Vám, aby ste s rockovou hudbou aj Vy skoncovali, a veľmi Vás prosíme: Neprinášajte túto hudbu do našej krajiny! Neznečisťujte ňou duše mladých ľudí! Dokonca i neveriaci ľudia hovoria, že to nie je posvätná hudba a nevedia pochopiť, ako sa môžu americkí kresťania do takej miery stotožniť so svetom. Môžeme Vás ubezpečiť, že neveriaci, ktorí tieto koncerty spojené s kázaním Božieho slova navštívili, boli sklamaní a rozčarovaní. My tomu hovoríme „hudba pekla“. …V našich zboroch chceme počuť len tradičnú kresťanskú hudbu. To je jednomyseľné rozhodnutie všetkých vedúcich.