odovzdanie petície - otvorený list organizátorom festivalu Topfest

Vážení organizátori festivalu Topfest,

skôr ako poviem čokoľvek k petícii, chcel by som vám predložiť niečo na malé zamyslenie, budú to vlastne len tri body sprevádzajúce odovzdanie tejto petície. Predkladáme ich teda nielen vám, vážení organizátori Topfestu, ale všetkým, ktorí petíciu podpísali ako i tým, ktorí s petíciou nesúhlasili.

1.

Predstavte si ulicu, ktorá sa volá Verejnosť. Po stranách tejto ulice sú veľké zástupy ľudí a stredom tejto ulice sa prechádzajú "veci verejné", tamto ide politika, tamto kultúra, hentam ten či onen herec a tá či oná speváčka. Kedysi dávno išiel po tejto ulici cisár, bol celkom nahý. Všetci mu tlieskali pre jeho šaty z najjemnejšieho materiálu. Len jedno hlúpe dieťa vykríklo, že cisár je nahý. Všetci sa zhrozili z medzinárodného škandálu a hanby. Okríkli to decko a zastrčili ho naspäť do davu ľudí. Kričali naňho, že je hlúpe a že nerozumie poslednej móde, ktorá teraz beží. Ale pár ľudí si s úškľabkom na tvári, potichúčky, akoby sami pre seba, povedalo: Aspoň niekto to povedal nahlas, veď aj je nahý.

O niekoľko rokov neskôr išla po tejto ulici jedna hudobná skupina. Predvoj jej robil kôň, na ktorom sedel satan, či démon. Všetci sa radovali, že skupina prišla, cítili sa byť poctení a pripravovali sa, že im pôjdu vzdať úctu. Z davu ale opäť vybehlo to decko, ktoré nepochopilo vznešenosť tejto kapely, a keď uvidelo koňa i jazdca, začalo na plné ústa kričať:

„To je démon! To je satan! To je démon! To je satan!“ Ľudia sa zhrozili z medzinárodného škandálu a hanby, ktorú decko svojou prostotou opäť narobilo. Okrikovali decko, aby už bolo ticho, vyhrážali sa mu a strčili ho naspäť do zástupu. Nakričali naňho, že to nie je démon, ani satan, ale umenie, a že je také hlúpe a neznalé, že len pobehuje a vykrikuje, čo ho prvé napadne. Poučili rýchlo to decko, že to nie je satan, ani démon, ale že to sú kresťania a dobrí ľudia. Ukázali mu o tom veľa dôkazov a štúdií. Niektorí hovorili čosi o metaforách, iní zase o tom, že je to presne naopak, ako to vypadá. Decko bolo však príliš prosté, aby tomu všetkému rozumelo. Nemohlo pochopiť, prečo by ľudia milujúci Boha , či dobro toľko ukazovali démonov. Táto prostota však ľudí ešte viac rozhnevala a želali si, aby to decko už nikdy nič nepovedalo.

O niekoľko tisíc kilometrov na západ, v krajine Galského kohúta, na ulici s rovnakým názvom (Verejnosť) sa odohrala udalosť, ktorá s tou našou súvisí, i keď len nepriamo. Na tejto ulici mal vystúpiť francúzsky prezident, ktorý ale v Boha nijako neveril. Pri prípravách svojho vystúpenia sa dozvedel, že ľudia mu prichystali vystúpenie pred veľkým obrazom jednej starorímskej svätice - svätej Agnesi, ktorá pred mnoho sto rokmi položila život za svoju kresťanskú vieru. Prezident sa vzbúril a požadoval odstránenie obrazu pred svojím vystúpením, nechcel, aby tvoril ani len pozadie jeho vystúpenia. Obraz bol však príliš veľký a nebolo možné požiadavke vyhovieť. Keď sa to prezident dozvedel, svoj prejav nakoniec úplne zrušil. Bol totiž vo svojom ateizme veľmi zásadový a nechcel, aby bola jeho osoba spájaná s takými obrazmi, nechcel robiť publicitu tomu, v čo neveril.

2.

Niekedy dávno, v čase, keď cirkev vládla svetu morálky, keď hriech bol hriech a dobro bolo dobro, v dávnom čase, keď byť kresťanom bolo rovnako normálne ako dnes humanistom, či relativistom, v tomto čase sa našli ľudia, ktorí síce chceli byť kresťania, nechceli ale robiť pokánie zo svojich zlých skutkov. Mali totiž príliš veľa peňazí alebo príliš dobré spoločenské postavenie na to, aby sa ponižovali pred ostatnými. Pre tieto a iné dôvody títo ľudia nemohli prestať robiť svoje zlé skutky, zároveň ale chceli zostať kresťanmi. Vymyslelo sa teda nešťastné riešenie, ktoré nemá oporu v Božom zákone, a to, že takíto ľudia si budú kupovať odpustky. Niekto bol napr. lakomý, ale odčinil to tým, že si raz za rok kúpil odpustok, a zrazu to bolo všetko OK. Bol síce ďalej lakomý, ale mal to, podľa niektorých, pred Bohom v poriadku. Táto "kresťanská móda pre bohatých" vlastne nikdy nezanikla. Celý Hollywood si kupuje odpustky až dodnes a myslí si, že to bude OK. Ako?

Väčšina celebrít robí charitu, niektoré skupiny dokonca, napriek celej svojej službe hriechu, či propagácii satanizmu, z času na čas natočia gospelovú pesničku, veľa celebrít bojuje za mier, práva žien, atď. A vždy, keď sa poukáže na zlo a hriech, ktorý kapela, či celebrita šíri svojim umením, či skazeným životom, niekto iný zrazu vytiahne ten odpustok a začne ho všetkým ukazovať: „Aha, ale tu robia charitu, aha, ale tu chválili Boha, aha, ale tu bojovali za mier...“

To všetko je síce pekné, ale podľa Božieho zákona to tak nefunguje. Ak niekto koná zlo, musí oľutovať to konkrétne zlo, aby mu ono bolo odpustené. A ďalej, ak niekto niečo naozaj ľutuje, znamená to, že robí predsavzatie, že to už nikdy v budúcnosti neplánuje spraviť, že sa ten skutok už nebude opakovať.

To ale celebritám a bohatým častokrát nijako nevyhovuje pre ich "image", hudobný štýl, či fanúšikov, takže radšej každý zostane pri tých odpustkoch. Síce to na Božom súde nebude fungovať, ale dobre to vyzerá pred ľuďmi. A ľudia sami sú potom spokojnejší, lebo ich nemusí ťažiť svedomie, že takú kapelu počúvajú alebo majú radi toho, či onoho herca, lebo si hovoria, že tí ľudia nie sú až takí zlí a oni ako fanúšikovia si z toho berú len to dobré.

3.

Napísalo mi veľa ľudí znalých morálky, kresťanstva, Biblie a namietalo veľa vecí. Všetko by sa to dalo zhrnúť pod jednu veľkú kapitolu s názvom "Náuka o dokonalom dobrom skutku". Tak ma poučili o tom, ako netreba nikoho súdiť, ako treba ľudí rešpektovať, ako sa dobro robí inak, ako bolo treba viac bojovať proti Rytmusovi a King Diamondovi a iným skazám dnešnej spoločnosti. A tak tu priznávam pred všetkými: Môj skutok bol naozaj nedokonalý. Na môj veru, dalo by sa petícii veľa vyčítať, ako sa to dalo spraviť lepšie. Ale tu sa plynulo dostávam k záverečnému posolstvu pre vás, vážení organizátori festivalu Topfest. Vy, ja a členovia skupiny Iron Maiden, sme všetci rovnakí hriešnici. Neveríte? V Biblii sa totiž píše, že kto porušil jedno prikázanie, porušil celý zákon. (Až taký prísny je Boh, ked súdi!). Rozdiel je len v tom, že niekto si to prizná, prizná si to, že potrebuje Spasiteľa a bude pred Ním ľutovať svoj hriech, alebo si to neprizná a bude sa tomu naďalej vysmievať, bude trvať na tom, že hriech nie je hriech alebo všemožne sa ospravedlňovať. A môžete hľadať ľudí, ktorí vás uistia, že na IM nie je nič zlé, som si istý, že ich nájdete tisíce...

Pomsta nepatrí ani mne, ani vám, vážení organizátori. Posledné slovo bude mať smrť a potom bude súd. A verte mi, že si želám, aby ste vy i členovia IM obstáli a mohli stráviť večnosť s Tým, ktorý vás najviac miluje (hoci možno v Neho ani neveríte). Týchto 1 469 ľudí sa podpísalo pod petíciu, lebo si neželalo vystúpenie tejto skupiny na Slovensku. Môže táto malá malá skupina prekričať hlas väčšiny, proti ktorej stojí? Na prvý pohľad určite nie. Môže ale vzkriesiť svedomie aspoň niekoho, a to má nesmierny význam pre večnosť. Odovzdávame vám petíciu. Naložte s ňou podľa vášho najlepšieho svedomia. Prosím pamätajte, že okrem tých mediálnych kamier vás pri tom budú sledovať aj tie nebeské:

„Kto škodí, nech škodí ďalej, kto je špinavý, nech sa špiní ďalej, spravodlivý nech ďalej koná spravodlivo a svätý nech sa ďalej posväcuje. Hľa, prídem čoskoro a moja odplata so mnou; odmením každého podľa jeho skutkov.“ (Zjv 22,11-12)

Boh vám žehnaj!

Michal Meluch

Predseda občianskeho združenia

Spoločenstvo svätého Jozefa