Článok 2358 KKC – Diktatúra tolerancie v Katechizme katolíckej cirkvi

„Nemalý počet mužov a žien má hlboko zakorené homosexuálne sklony.“  Táto veta nepochádza z niektorého z pro-homosexuálne orientovaných médii v USA či Európe, nepochádza ani z niektorého z manipulujúcich prieskumov o homosexualite. Je to slovo, ktorým záčína článok 2358 Katechizmu Katolíckej cirkvi z roku 1992, ktorý ako posledný plati aj dnes. Pre tento článok je uvedených Katechizmus Katolíckej cirkvi v otázkach homosexuality implicitne heretický.

Homo - centrické kresťanstvo = naše miesto v Novom svetovom poriadku

Diabol vie, že najľahšia cesta ako detronizovať Boha v ľudskom srdci či v celom národe, je skrze ľudské ego a jeho pýchu. Moderná historicko-kritická teológia (HKT) preto navodzuje dojem akoby tradičné kresťanstvo bolo spútané v okovách nevedomosti ľudí a až teraz, po 2000 rokoch sa vďaka vedeckému bádaniu HKT, odhalil skutočný náhľad, akési „osvietené kresťanstvo“. Osvietenstvo a Veľká francúzska revolúcia (znovu)zrodila ideál moderného (osvieteného) človeka,  a jeho dôstojnosť. Tento ideál si postupne vyžiadal nie Kristocentrické evanjelium o pokání a hriechu, ale kresťanstvo homo – centrické.“ Všetci sme hriešni, ale všetci sme v prvom rade dôstojní, preto je lepšie o hriechu úplne mlčať“, táto implicitná téza sa skrze ľudské práva indoktrinovala do myslenia ľudí a kresťanov nevynímajuc. Táto snaha o koncentrovanie sa na  človeka v praxi nevyhnutne prináša vytlačenie Boha spoločnosti, ale dnes celkom zjavne i z centra katolíckej cirkvi, od Kristo –centrickému k homo-centrickému, od Svätého k ľudskému, od mučeníkov pevne stojacich na Pravde k ľahko manipulovateľnému davu.

Homo – centrické kresťanstvo je nevyhnutný predpoklad pre ďalší krok – pre  toleranciu k homosexualite. Kristocentrické kresťanstvo by totiž niečo ako homosexualizmus na svojom území nikdy nedopustilo.

Prorocké slovo o homosexualite

Dnes je verejne známe, že krajiny, kde je gender ideológia v zákonoch najviac realizovaná v blízkej budúcnosti počítajú až s 50 % populáciou neheterosexuálnych (LGBTI) osôb. V tejto poľutovania hodnej prognóze ich však, zdá sa, niekto predbehol. Článok 2358 už v roku 1992 konštatoval: „Nemalý počet mužov a žien má hlboko zakorené homosexuálne sklony.“ Svojou vágnosťou je táto veta hodná prinajlepšom pro-homosexuálneho bulvárneho časopisu a nie Katechizmu Katolíckej cirkvi. A predsa je táto veta základným kameňom, odrazovým mostíkom pre celý článok 2358, pretože odkrýva jeho intenciu. Ukazuje sa totiž, že bol normatívnou prípravou na to, čo dnes už zjavne vidíme: príchod homosexualizmu a diktatúry tolerancie na kresťanské územia. Na sto percent bol článok uvedený do praxe až o 10 rokov neskôr: samotným pseudo-pápežom Františkom.

Homoxexualizmus v Katolíckej cirkvi – ...a slovo sa skutkom stalo.

 V roku 2013 snáď nebolo rezonujúcejšieho výroku  ako bol ten pápežov o neodsudzovaní homosexuálov. Týmto svojim prejavom zabil Bergolio dve muchy jednou ranou: článok 2358 KKC verejne interpretoval a uviedol tak úctu k homosexuálom do praxe, zároveň i pokarhal všetkých, ktorí bojujú proti homoideológii. Slovo sa skutkom stalo vďaka Františkovi, ktorý do celého sveta vtelil falošnú úctu k homosexuálom „prorokovanú“  v KKC už v roku 1992 nasledovne:„Mužov a ženy  s touto ...objektívne nezriadenou náklonnosťou... je treba prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči ním.“ . Teda ak Ján Pavol II. vtelil do cirkvi úctu k pohanom, František určite vtelil úctu k homosexuálom. Ak Jánovi Pavlovi II. k tomu poslúžil dokument Nostra Aetate, potom František si poslúžil Katechizmom Katolíckej cirkvi. Je v skutku zarážajúce s akými časovými odstupmi dokáže antikrist realizovať kroky, ktoré na seba nadvezujú.

Sodoma a Gomora zničená v rozpore zo zásadou nediskriminácie

Celý článok 2358 o úcte a nediskriminácii vyznie vo svetle Svätého Písma skutočne smiešne. Ak Boh zničil Sodomu a Gomoru pre tento hriech, chcel tak poukázať na jeho závažnosť , chcel dať výstrahu všetkým pokoleniam, že tento hriech nebude nijako tolerovať, že bude týchto ľudí „diskriminovať“ až natoľko, že ich spáli ohňom svojho hnevu. Sám Boh ukázal, že spoločnosť, kde sa tento hriech stal bežným, neminul prísny Boží súd. Táto udalosť poukazuje na naliehavú potrebu pokánia LGBTI osôb, totiž že nie cirkev, ale homosexuáli majú zmeniť myslenie zo zvráteného k prirodzenému, a cirkev ich má s naliehavosťou k pokániu volať. A nakoniec, slová o úcte a nediskrimináciu sú faktickým zľahčovaním tohto hriechu a vedú veriacich k schyzofrenickému postoju, kedy majú tolerovať a prejavovať úctu k ľuďom žijúcich v smrteľnom hriechu a špiniť si tak ruky ich krvou.