Hedonistická spoločnosť a jej nepriatelia

Drahí bratia a sestry,

dňa 26. decembra 2013 sa v Považskej Bystrici uskutočnila manifestácia za kresťanskú rodinu pod tradičným heslom: Obnova rodiny - vzkriesenie národa.

Chcel by som poďakovať všetkým obetavým účastníkom, ktorí si uvedomujú, že boj za rodinu ako ju poznáme po tisícročia je skutočne aktuálny. Naliehavú potrebu bojovať za kresťanskú rodinu potvrdzuje stav v západných krajinách: "katolícke" Španielsko či Francúzsko - uzákonené "manželstvo" neheterosexuánych osôb; Nemecko či Švédsko - povinná sexuálny výchova pre deti základných škôl; Nórsko či Veľká Británia - systém odoberania detí známy ako Juvenílna justícia.

Nech je táto manifestácia aspoň malým pripodobnením sa sv. Štefanovi, ktorý miloval pravdu viac ako všetko pohodlie sveta, i viac ako vlastný život.

...

Ak Boh miloval svet natoľko, že poslal svojho jednorodeného Syna na našu zem, potom v tejto pravde sú ukryté dva základné atribúty Božej lásky: láska Boha k človeku je plodná a láska Boha k človeku je obetavá.

Keby Boh - Otec nemiloval človeka, nezrodil by Syna. Keby Boh - Syn nemiloval človeka, neobetoval by sa na kríži.

Myslím, že tieto dva základné prívlastky inak neopísateľne cnostnej lásky Boha k človeku nám majú čo povedať najmä dnes, keď sa západným krajinám, napriek všetkým ekonomickým krízam, darí vytvoriť o sebe obraz zaručeného materiálneho blahobytu. Obraz plných regálov bol pre európana žijúceho na východ od železnej opony krutou konfrontáciou, ktorá nasmerovala jeho prirodzenú túžbu po slobode veľmi konkrétnym smerom: smerom na západ. A za plnými regálmi číhal opäť satan so svojimi ohavnostiami...

Európska únia nestojí na kresťanstve. Ako každý štát relatívneho blahobytu, ako každá hedonistická spoločnosť, stojí na starom dobre osvedčenom pokriku: "Chlieb a hry!" Chlieb, to sú tie plné regále potravín, oblečenia, techniky, proste konzum všeho druhu. Noa potom hry, tie sa konajú už niekoľko desaťroči 24 hodín denne, 7 dní  v týždni v aréne mediálneho sveta. Pravda nikoho veľmi nezaujima, dôležitá je zábava. Chlieb a hry sú dostupné pre každého, aspoň to tak musí na prvý pohľad vyzerať.

Ale nielen to. Hedonistická spoločnosť si prirodzene žiada uvoľnenie sexuálnych noriem: konzum a infozábava nie sú ani zďaleka postačujúce pre stále viac zhýčkané svedomie občana novej Európy. Nová Európa ponúka k chlebu a hrám opäť niečo akoby "zadarmo" - sexuálnu slobodu. Už dávno sa nezastavuje pri predmanželskom sexe, ktorý je bežnou súčasťou mediálneho rozptýlenia. Štát blahobytu nechce ponúkať len lepší prístup k ľahkým drogám. Veľkoryso umožňuje svojmu znudenému občanovi "konvertovať" zo svojej heterosexuálnej orientácie na nejakú inú oveľa aktuálnešiu a privilegovanejšiu sexuálnu orientáciu, napr. homosexualitu. Moderná Európa ponúka mnoho zvráteností, nazýva ich "alternatívny životný štýl". Z prostitúcie robí remeslo so sociálnou poistkou (nepr. Nemecko). Zo smrti dostupnú komoditu (pozn. Belgicko uzákonilo právo na eutanáziu detí od 15 r. ... bez súhlasu rodičov). A deti na základných školách omdlievajú pri povinnom sledovaní pornografie, volá sa to sexuálna výchova a právo na informácie (opäť Nemecko).

Lenže kresťanská láska je plodná a obetavá. Láska hedonistická je zase sterilná a egocentrická. Obávam sa, že presne k nej v európskom štáte blahobytu smerujeme. Na vrchole sexuálnej revolúcie je sterilita novou, nepísanou cnosťou: tak veľmi propagované neheterosexuálne vzťahy sú všetky neplodné, sex prezentovaný na sexuálnych výchovách sa robí neplodným aktom vďaka silnej "osvete" o antikoncepcii. A keby predsalen prišlo k počatiu, je tu ešte širokodostupné právo na abort. Vzor ženy je ten, ktorý sa vystavuje v obtiahnutých šatách, opäť plný sterilnéj vášne, ďaleko od vzoru ženy - matky, ten je hanobený ako niečo nesmierne zväzujúce. V novej Európe je dobré to, čo je sterilné.

Tak plnou parou vpred. Štát blahobytu je na dosah viac ako kedykoľvek predtým, konečne už nie je za nedostupnými hranicami, už sa netlačíme my za ním, ale on k nám. Žiada najskôr obetovať modlám, zaprieť Krista, vyhodiť von jeho vzor o plodnej a obetavej láske, vyhodiť von jeho Matku ako vzor ženy.  Plnou parou vpred a rýchlo si utrhni čo najviac, len nech si prosím naskôr každý nahlas povie, že tentokrát budete žiť bez Boha celkom dobrovoľne, že sa ho slobodne zriekol so všetkými následkami pre večnosť. Ó, niekto sa možno chcel namáhať a vylepšiť obraz o sebe napr. tým, že občas zájde do kostola. No ak sa z kostola opäť vrátiš k chlebu a hrám, nič ti to neprospelo.

A vďaka Bohu za pár prebudených ľudí, ktorí na tejto diaľnici do pekla brzdia ako sa len dá. Za tých, ktorí hlásaju Kristovo evanjelium i dnes. I dnes sme stáli na uliciach v boji za kresťanstvo v praxi: proti sexuálnej výchove, gender mainsteamingu, LGBTI agende a juvenílnej justícii. Mŕtve kresťanstvo nikomu nevadí, lebo mŕtve kresťanstvo nie je účastné v duchovnom boji za šírenie Kristovho slova, nemiluje pravdu. Áno, je možné, že veľká časť kresťanov bola umŕtvená: ich ústa zapchaté chlebom a ich myseľ hrami odvedená k márnostiam. Ale Božie slovo nie je spútané. Pôsobí v nás túžbu po večnom spoločenstve s tým, ktorý za nás zomrel, keď sme ešte boli hriešnici. A preto sme dnes boli jeho svedkami.

Za Spoločenstvo svätého Jozefa,
Michal Meluch.