Charta NWO

Je stále viac evidentné, že nová totalita, ktorá ešte nemá svoje špecifické ustálené meno, má nasledovné parametre. Zatiaľ sa nám podarilo odpozorovať týchto 9 stručných bodov, ktoré iste nie sú vyčerpávajúcim výpočtom, ale určite hovoria o tom hlavnom, na čom nastávajúca totalita rokami buduje svoje štruktúry.

Charta NWO

Na čom stojí dnešný Nový poriadok?

1. Právo na sebauspokojovanie je posvätné, a ako také je univerzálne, nedotknuteľné a nespochybniteľné. Právo na sebauspokojenie nesmie byť obmedzované žiadnym iným ľudským právom, ani právom na život (preto je tu právo na potrat), ani rizikom z počatia života (preto je tu všetkým prístupná antikoncepcie a tzv. plánované rodičovstvo). Štát má občanom vymáhať právo na sebauspokojovanie čo najskôr,  už deťom na školách, a to aj proti vôli rodičov (viď sexuálna výchova) a nemá byť obmedzené ani spôsobom či identitou (viď Gender ideológia a LGBTI agenda).

Maximalizácia práva na sebauspokojovanie slúži ako klapky na očiach, aby ľud nespozoroval stratu ekonomickeja politickej slobody. Právo na sebauspokojovanie  je vrcholom ľadovca s názvom Chlieb a hry. Slobodná vôľa kresťanského západu narazila na ľadovec Chleba a hier začiatkom60. rokov a dnes sa nachádza pred svojím úplným potopením. Popierať právo na zábavu (sebauspokojovanie) je zakázané, lebo ten ľud, ktorý nie je zotročený svojou vlastnou sexualitou sa spravidla pozdvihne k zodpovednosti za svoje konanie, k samostatnému mysleniu a boju za vznešenejšie ideály, ekonomickú nezávislosť či politickú slobodu. Masmédia a reklama preto majú za úlohu pomocou obrazu a zvuku vybičovaťsexuálne túžby obyvateľstva do maximálnej možnej miery a udržiavať tak ľudí v otroctve svojej vlastnej telesnosti (viď promiskuita a pornografia v reklame a celom zábavnom priemysle- filmy, hudba, internet...). Posvätnosť práva na sebauspokojovanie nie je vedľajší, ale absolútne nevyhnutný stavebný prvok pre fungovanie všetkých ďaľších pravidiel Charty NWO.

2. To jediné, čo sa netoleruje, je intolerancia. Zakazuje sa vynášať negatívne morálne súdy verejne (teda aj na sociálnych sieťach), lebo je to nenávistný prejav. Skupiny ako gayovia, ženy, deti a mohamedáni majú právo nebyť konfrontovaní s pravdou o sebe. Preto nemožno hovoriť, že napr. Homosexualita je ohavnosť alebo že Židia zabili Mesiáša, alebo že Islám normalizuje pedofíliu... Pravda je len produkt danej sociálnej skupiny. Hovoriť o univerzálnej pravde  platnej pre všetkých (ako napr. robí kresťanstvo) je utláčateľské. Preto zvlášť pre kresťanov platí všadeprítomný príkaz tolerancie. Táto zlá väčšinová spoločnosť sa má vcítiť do postavenia menšín a podporovať ich požiadavky, aj keď s nimi nesúhlasí. To je nová definícia tolerancie.
3. Väčšinová spoločnosť je vždy utláčateľská, aj keby to tak nebolo.  Bez výhrad platí, že kresťanská spoločnosť utláča ženy,deti,  gayov, migrantov a všetkých, čo sú v menšine, a preto si zaslúži byť roztrieštená do milionov farieb multikulturalizmu. Tieto menšinové skupiny si vo svojej bezmocnosti zaslúžia podporu medzinárodných organizácii (EU, OSN, AI, Open society fundation, atď), nadnárodných korporácii (IBM, Google...) a masmedii (viď napr.propaganda LGBTI, Islámu a ich politických presadzovateľov). Požiadavky menšín či komunít sa používajú na vytvorenie imidžu filantropie, za ktorým sa ukrýva presadzovanie záujmov tých najmocneších.
4. Čo je väčšinové je zlé, a preto trestuhodné. Príčinu nešťastia tých, čo sú v menšine je treba vždy hľadať v zlom  (sexistickom rasistickom západnom bielom heterosexuálnom katolíckom jednofarebnom) väčšinovom domácom obyvateľstve, aj keby to tak nebolo. Zodpovednosť za zlo  vždy musí niesť biela rasistická spoločnosť. Média preto majú za úlohu vzbudzovať pocit viny a zodpovednosti tejto väčšiny za všetky problémy sveta a vykresľovať rasizmus ako vždy prítomný a aktuálny problém. Menšinové skupiny obyvateľstva majú právo tu i tam trestať väčšinovú spoločnosť, preto sa nad znásilneniami, teroristickými útokmi či pedofíliou týchto skupín prižmurujú oči a trestaju sa len mierne alebo vôbec. Bezpečnostné opatrenia prijímané po škandáloch či teroristických útokoch paradoxne ešte viac obmedzujú slobodu domáceho obyvateľstva. Tieto útoky na domáce obyvateľstvo sa majú pokladať za oprávnenú obranu a akýsi výkrik bezmocnosti utláčaného jednotlivca, bezradne bojujúceho za svoje práva.  Štátne orgány a masmédia nezverejňujú páchateľovú príslušnosť k skupine obyvateľstva, lebo by to bolo rasistické.
5. Príčiny  zločinov príslušníkov menšín a komunít(ako napr. terorizmus, znásilnenie či pedofília atď.)  nemôžu spočívať vo vyznávaní náboženstva, ideológie či príslušnosti k menšine, lebo aj keby to tak bolo, takýto postoj je rasistický, nenávistný a fóbny. Vždy to trepa posudzovať ako izolovaný prípad, aj keď sa odohráva podľa opakujúcého sa, nápadne podobného scenára, či za toho istého pokriku (napr. Alah akbar). Zakazujú sa štatistické prieskumy a veda, ktorá by mohla vzbudiť negatívnu mienku o menšine či komunite, lebo takýto stereotyp je vždy rasistický. Zdroje, ktoré ponúkajú takúto zakázanú štatistiku treba vytláčať ako nedvôveryhodné.
6. Kultúrno-mediálna propaganda tejto Charty je zaručená. Mediálny priestor pratrí  tým umelcom, politikom a cirkevným predstaviteľom a aktivistom, ktorí sú uzrozumení s touto nepísanou Chartou NWO. Aby sa zlá väčšinová spoločnosť mohla ľahšie priučiť novým ideálom, v médiach prebieha neustála reality show, v ktorej účinkujú filantropi zrodení vždy nezištným mimovládnym sektorom a rôzni hrdinovia bojujúci za demokraciu, pričom všetkých jednotí láska k Charte NWO. Táto propaganda je do mnohorakých programov rozdelený proces indoktrincie obyvateľstva pravidlami Charty NWO. Média zavádzajú Chartu NWO do praxe a zabezpečujú, aby pôvodné kresťanské obyvateľstvo uznávalo platnosť Charty NWO viac, ako platnosť právd svojho vierovyznania či národnej identity.
7.  Jednotlivci, ktorí nechcú pozerať televízor, sú prinajmenšom podozriví, lebo sú mimo proces indoktrinácie. Tie názory väčšiny, ktoré podkopávajú Chartu NWO treba vytláčať ako neodborné, k čomu treba použiť vyjadrenia renomovaných a „nezávislých“ odbornikov: expertov na slobodu, čiže právnikov a mimovládnych aktivistov, a ďalej „nezávislých“ psychológov, ako aj „nezávislých“ politológov, ktorí si svoju „nezávislosť“ vybojovali vo vždy „nezávislom“ mimovládnom sektore. Takto „nezávislými“ odborníkmi dosvedčená neodbornosť  názoru väčšiny je adekvátnym dôvodom pre média a politické orgány, aby sa vôľa väčšiny nerešpektovala.
8. Kto vidí príčiny zla v požiadavkách menšinových skupín a ich nikdy sa nekočiacej nespokojnosti, ktorá je predsa oprávnená, alebo vidí príčiny zla v mravnom úpadku a opovážuje sa spochybňovať univerzálne právo na Chlieb a hry (sebauspokojovanie), alebo kto vidí príčinu zla v masmédiach alebo v nevolených orgánoch EU, OSN, alebo v anonymných medzinárodných mimovládnych organizáciach či nadnárodných korporáciach, ktoré sú predsa legitímnymi strážcami demokracie, je fašista, rasista, islamofób, homofób, xenofób, konšpirátor alebo extrémista, ktorý podľahol ruskej propagande ovládajúcej internet. Je potrebné sa na takto zmýšľajúcich občanov zamerať, zosmiešňovať ich a vytvárať o nich zoznamy ako o nepriateľoch systému, lebo ich názory sú ďaleko nad rámec slobody prejavu, a preto s nimi ani nemožno diskutovať. Po mediálnej difamácii je potrebné verejné vystúpenia týchto ľudí kriminalizovať. 
9. Demokratický princíp rešpektovania vôle väčšiny je možné uplatniť len vtedy, pokiaľ sa táto vôľa zhoduje s predchádzajúcimi bodmi tejto nepísanej, ale vždy platnej Charty NWO. Aby sa predišlo riziku, že dôjde k voľbe politických subjektov protirečiacich tejto Charte, je potrebné čo najviac štátnych kompetencii odovzdať do rúk nevolených medzinárodných orgánov EU, OSN či iných.