K vražde novinára Kuciaka

Slovenskom otriasa tragédia vraždy novinára Kuciaka a jeho priateľky, pričom sa požaduje vyvodenie politickej zodpovednosti: rekonštrukcia/odstúpenie Ficovej vlády. Prečo? Vláda je údajne zodpovedná, či už priamo alebo nepriamo, za to, že zomrel novinár a teda: Aj keby sa ukázalo, že celá verzia s talianskou mafiou je nepravdivá, Fico by mal odstúpiť, lebo on, Kaliňák a iní jeho pomocníci zo Slovenska urobili krajinu, kde je takáto vražda možná, ergo musia odísť.

Pozrime sa či sa to tak deje napríklad aj na západe.

Nikto určite nespochybňuje vysokú demokratickú úroveň Nemecka. A práve v Nemecku sa v roku 2016 stala rovnako tragická udalosť: vražda mladého človeka. Mladú nemku Máriu Ladenburgerovú znásilnil a následne utopil mladý afgánsky migrant.

Malo by iste nasledovať vyvodzovanie politickej zodpovednosti: Kto iný môže za to, že Nemecko prijímalo migrantov, keď nie Angela Merkelová? A kde sú mimovládne organizácie organizujúce protesty za to, akú krajinu to z Nemecka vytvorila, že tam je vôbec možné, aby bola znásilnená a potom brutálne zavraždená mladá študentka medicíny? Kde sú noviny a novinári burcujúci a volajúci po politickej zodpovednosti? A prečo sa neorganizovali protesty odsudzujúce vraždu Marie Ladenburgerovej aj v iných metropolách sveta? Nie sú žiadne. Angela Merkelová sa stále teší svojej líderkej úlohe v nemeckej vláde, ale aj v celej EÚ za potlesku medzinárodných organizácii a médii. Je snáď vražda tejto mladej študentky niečím menej závažným ako vražda Jána Kuciaka a jeho priateľky? Určite nie, ba je v mnohom ešte viac poburujúca. Napriek tomu žiadne zvrhnutie vlády ani celospoločenská kríza v Nemecku akosi nenastala, aj keď je naprosto zjavná súvislosť medzi Merkelovej migračnou politikou a vraždou Márie Landenburgerovej, keďže ju znásilnil a zabil migrant. Ale Merkelovej vláda demisiu podať nemusela, všetko sa to tak nejak potichu prepieklo.

Prečo?

Ten rozdiel je v prístupe médii a teda novinárov, a tými kto je za nimi. To čo v Nemecku až tak nevadí, je na Slovensku dôvod k zvrhnutiu vlády. Nie preto, že by to bola horšia vec, ale preto, lebo niekto to tak chce. Vražda sa stala tam i tam.  Jedna spoločnosť sa zmeniť nemusí, druhá ale áno. Prečo? To vidí aj male dieťa. Tým spojovacím elementom v oboch prípadoch je otázka migrácie. V Nemecku sa vražda Ladenburgerovej ututlala, aby migrácia mohla ďalej pokračovať. Za tým istým účelom, to jest aby migrácia mohla vôbec na Slovensku začať, sa podobná vražda poriadne mediálne ozvučí a mimovládky urobia zvyšok špinavej práce, za medzinárodnej podpory, samozrejme. Zbavíme sa tak vlády, ktorá migráciu nie a nie prijať. Takže takto sa vyváža liberálna demokracia tam kde to ide až príliš pomaly.

Je totiž celkom zjavné, že podľa niektorých nemenovaných ľudí sniacich o tzv. otvorenej spoločnosti Slovensko ešte ani zďaleka nie je taká liberálna demokracia ako by mala byť. Preto je tu potreba údajnej slušnosti (pozn. názov pochodu je: Postavme sa za slušné Slovensko). Čaro je, že len vyvolení vedia, čo sa touto slušnosťou, za ktorú sa ide bojovať, skutočne myslí.

Ale na prípade Márie Ladenburgerovej vidieť hlboké pokrytectvo a dvojaký meter tých, ktorí volajú po odstúpení vlády. Toto pokrytectvo je ešte viac umocnené tým, že ako novinári len s veľkou nevôľou informujú o kriminalite migrantov, ba čo viac často vytvárajú atmosféru, že tieto informácie sú spravidla konšpiračnými teóriami, a preto ich nemôžme zverejňovať. Novinárom by som snáď mohol ich súcit s Kuciakom veriť, keby v minulosti s rovnakou horlivosťou odsudzovali znásilnenia žien a vraždy podobné tej v prípade Márie Ladenburgerovej. Ale oni k všetkým týmto veciam spojených s migráciou pokrytecky mlčia. Lebo tu v EÚ sa skutočne dejú znásilnenia a vraždy, za ktoré je naprosto potrebné vyvodiť politickú zodpovednosť, a to že média k nim pristupujú tak vlažne je najväčším dôkazom ich zapredanosti. To, že informujú účelovo je dôkazom ich priameho či nepriameho napojenia na tých, ktorí migráciu zastávajú ako najväčšie a nevyhnutné dobro bez ohľadu na následky. Toto mlčanie (a na druhej strane kričanie) je ten najväčší dôkaz neúprimnosti v tom, čo novinári spolu s Kiskom, biskupom Forgáčom a jemu podobnými robia na Slovensku.

o. Jozef OSBMr