Slovensko, preber sa!

 Spoločenstvo svätého Jozefa bolo tento rok po prvý krát spolu organizátorom pochodu za ochranu rodiny, ktorý sa uskutočnil dňa 15.6.2013 v centre Bratislavy.

Celkovo sa jednalo v poradí už o štvrtú demonštráciu proti prohomosexuálnym zákonom v našej vlasti. I tento rok prišlo malé stádočko veriacich, ktorí sa odhodlali postaviť tvárou tvár tej skazenosti, ktorá si počas celého roka nerušene prebýva v centre hlavného mesta. Na čele pochodu za ochranu rodiny kráčali pastieri stáda - kňazi z baziliánskej rehole, obraz trochu pripomínajúci kresťanstvo z čias starovekého Ríma, kedy všetci klerici ba i samotní pápeži stáli v prvých radoch kresťanov účastných v duchovnom boji proti zlu (hriechu) a, keď bolo treba, boli vzorom mučeníctva.

Dovoľte mi začať ešte raz a trochu inak. Cestou na pochod za rodinu autobusom preletela správa spoza hraníc: o priebehu Gay Pride - dúhového pochodu v Ľvove na Ukrajine. Zúčastnilo sa ho asi 50 homosexuálov a lezieb, z čoho bolo 48 cudzincov a asi dvaja domáci, teda ukrajinci.

 Zaiste vám nemusím predstavovať medzinárodnú LGBT loby, ktorej aktivity ste bez pochyby zaznamenali oveľa skôr ako my, radoví občania, žijúci mimo hlavného mesta. Táto zahraničná loby usiluje o import takzvanej Gender Gay ideológie do zákonov azda v každej krajine sveta a dnes sa už de fakto stala skutočnou vlajkovou loďou zahraničnej politiky USA a EU. Povedzme to nahlas, vlády týchto štátnych zoskupení už dávno opustili svoje kresťanské korene vydávajúc sa cestou slobody a tolerancie.

Nie je to však už tá sloboda, po ktorej národ túžil, keď bol pod nadvládou Uhorska, nie je to ani tá sloboda, po ktorej národ túžil, keď chcel byť oslobodený od totality komunistickej strany. Táto nová sloboda je niečo úplne iné, jej pravdivý rozmer nie je nič viac ako sloboda (oslobodenie sa) od Božieho  zákona a verejná tolerancia k hriechu. To, čoho sme svedkami je jedno veľké zneužitie pojmu slobody, ktorý všetci z nás vnímame pozitívne, ako niečo, za čo naši praotcovia a otcovia bojovali.

Naši otcovia ani praotcovia však nikdy nebojovali za zrušenie Božieho zákona, naši otcovia učite nebojovali za to, aby sa právne ochraňovala ľudská zvrátenosť. A tak, okrem hŕstky homosexuálov bolo v Ľvove prítomných asi ešte niekoľko stoviek ťažkoodencov - policajtov,ktorí strážili voľný priebeh tejto zvrátenosti. A okrem homosexuálov a ich strážcov, bola tu aj ortodoxná a pravoverná cirkev, ktorá simultánne protestovala proti tejto peknými farbami maľovanej, ale vo svojej podstate hnilej paráde, hnilej a odpornej ako každá vzbura proti Bohu. Do srdca sa zarýva najmä jeden incident, ktorý sa počas  ľvovského Gay Pride stal a ktorý hovorí mnoho:

Bol to jeden z patriarchov pravovernej cirkvi, ktorý pristúpil k jednému z ťažkoodencov držiacich stráž v múre policajtov. Povedal mu nasledovné: "A ty, keď dnes prídeš domov a tvoja dcérka alebo synček sa ťa opýta: Ocko, čo si dnes robil? Komu si dnes slúžil?.... Čo mu odpovieš? Čo odpovieš tomu dieťaťu, komu si dnes slúžil?"
V tej chvíli sa v policajtovi niečo zlomilo, chytil svoju prilbu do rúk, treskol s ňou o zem a utekal do neznáma. Jeho veliteľ za ním kričal: Stoj! Vráť sa na stráž! Ale
ani jeden z povelov nadriadeného nebol silnejší ako hlas svedomia tohto policajta, ktorý neprestával zo všetkých síl utekať nevedno kam, možno ku svojej rodine, ktorej sa chce bez pokrytectva a so všetkou cťou otca rodiny pozrieť do tváre. Ozval sa aj niekto iný z radu policajtov adresujúc sa na protestujúcu cirkev: "Prepáčte, nie sme tu z vlastnej vôle. Nesúhlasíme s tým, čo sa tu za našimi chrbtami deje, sme tu na rozkaz našich nadriadených."

Dnes je nad slnko jasné, že prichádzame opäť do doby, kedy každý z nás bude musieť vyznať to, komu slúži. Možno to nebude slovami, ale gestom alebo činom. Skôr či neskôr bude každý z nás postavený do situácie, kde si bude musieť zvoliť:
 Buď bude zradcom Krista, alebo jeho hrdinom - svedkom. A vieme, že diabol dnes netúži po ničom viac ako robiť z kresťanov zbabelcov a Judášov, a že z celého srdca nenávidí mučeníkov - tých, ktorí vedia, že Boha treba počúvať viac, ako ľudí.


A tak hľadiac na skutočnosť, že ani našu krajinu nemíňa gay loby, rovnako ako na pochode i dnes kričíme:
Slovensko, preber sa!

Kam kráčaš, Slovensko a komu slúžite, politici?
Prevládne nad celou krajinou bezbožnosť, ktorá sa koncentruje vo veľkých mestách, častokrát dovezená zo zahraničia?
Alebo zvíťazia malé mesta a vidiek, ktorý s takýmito ohavnosťami nechce mať nič spoločné?
Bude Slovensko verné Božiemu zákonu, alebo zarazí ďalší meč bolesti do srdca Sedembolestnej?
Bude verné odkazu svätého Cyrila a Metoda, alebo z Preambuly Ústavy SR spraví zdrap papiera?

Kam kráčaš, Slovensko?