Častokrát sa stáva, že antický Rím je dávaný všetkým za vzor ako úžasné obdobie pokroku a blahobytu, zatiaľčo stredovek bol čas veľkej temnoty a úpadku. No krutosť pohanstva sa najlepšie ukazuje na pomeroch otrokov, ktoré vládli do rozšírenia kresťanstva. Aké teda bolo postavenie otrokov v starovekom Ríme?

Úbohosť otrokov.

Pohania narábali s otrokmi horšievi než so zvieratami. Otrok bol so ženou i dieťaťom majetkom pána. Nemal žiadnych práv, ba ani právo k životu. Pán mohol otroka každým okamžikom z a biť, ako smieme zabiť každú chvíľu zviera, ktoré nám náleží. Istému boháčovi bol kedysi ukázaný obraz,ktorý predstavoval sťatie. Riman však bol mienky, že výron krvi z tela nie je namaľovaný správne. Aby teda umelec nadobudol o tom predstavu vernú, podľa prírody, zavolal onen Riman otroka av prítomnosti umelca uťal otrokovi hlavu. Otroci, zvaní gIadiatori, boli v Ríme vycvičení v umení šermiarskom a museli sa potom k obveseleniu ľudu vzájomne vraždiť na závodisku (amfiteátri) alebo divokej zveri dať sa roztrhať. Rímsky vojvodca Pompeus pripustil, aby sa v Koloseu takto 42 .000 ľudí povraždilo. Cisár T r a j a n strojil počas 123 dní hry, pri ktorých sa denne niekoľkosto otrokov muselo vzájomne povraždiť. Mnohí Rimania nemali ani c huť do jedla, kým najskôr predtým neuvideli krv. Pri všetkých väčších hostinách muselo sa vždy viacej dvojíc gladiatorov stať ku zábave stolujúcich; mnohokrát striekala krv až na jedálenský stôl. V pohanskom Rime každoročne obyčajne viac ľudí bolo zavraždených, než sa ich narodiIo. Keď sa narodilo otrokom dieťatko, radili sa o tom,či má byť vychované alebo pohodené otrokom do vody alebo niekam inam. Podľa rímskeho práva bol ten, kto zabil vola, smrťou trestaný. Kto zabil ale otroka, nemohol byť ťahaný k zodpovednosti pred súdom. Žiadny otrok nesmel hovoriť v prítomnosti svojho pána, ba ani perami pohybovať; najmenší šepot trestaný bol bitkou. Aj veci, ktoré mimovolne sa prihodili, ako kašľanie, kýchanie, boli trestané ranami. Otrokyne museli svojim paniam slúžiť s poloobnaženým telom, aby tak na nahé telo tým citeľnejšie dopadali údery, rany a bodanie pani nejako s niečím nespokojných .U boháčov boli otroci používaní ako strážcovia domu; boli obyčajné pri bráne prikovaní na reťazi, tak že sa viac podobali psovi než človeku. Ak sa niektorý otrok pre starobu alebo chorobu pánovi stal neužitočným, bol obyčajne vysadený na ostrov v Tibere, aby tu zahynuli. Ba, Rimania kŕmili mureny (morské ryby) v rybníkoch mäsom otrokov, ktorých im predhadzovali. Kto bol jediný rok otrokom, bol považovaný za opotrebovaného (veterator) a mal už menšiu cenu, podobne ako obnosený šat. Z toho možno poznať, ako jedinú rok otroctva človeka vysilil. K páchaniu veľkej časti zločinov boli používaní otroci. Oni boli ich veliteľom po vykonaní skutku zločiného obyčajne popravení, alebo im bol vyrezaný jazyk, aby ničoho nemohli na neho prezradiť. Ak mal otrok niečo pred súdom vypovedať, bol predtým mučený na skripci; inak bola výpoveď jeho bezcenná.- A tento smutný osud stihol nesmiernej množstvo ľudstva. Jedno sčítanie ľudu v Aténach ukázalo, že pri 20.000 slobodných občanov v meste je 400.000 otrokov. V Rímskej ríši bolo tomu ešte horšie; tu senát postavil sa proti návrhu, aby otroci nosili zvláštny odev, obávajúc sa, že by títo poznali, ako ohromný je ich počet. Podľa Cicerona mal Rím 1, 200.000 obyvateľov. Medzi nimi bolo iba 12.000, ktorí mali imanie (qui rem habebant); všetci ostatní boli úplne nemajetní. Každý, kto bol bez majetku(Qui rem non habebant), bol majetkom iných (res erat alterius), teda bol otrokom. V Ríme teda počítalo sa na jedného pána 100 otrokov. Nejeden boháč vraj mával tam 10.000 až 20.000 otrokov, z ktorých najväčšia časť boli poľnohospodári. Podľa počtu otrokov počítané bolo bohatstvo. Každý, i len trochu zámožný mal aspoň 10 otrokov. Akým spôsobom z ľudí robili otrokov, ukazuje nasledujúca, dejinami zistená udalosť. Rimania vyzvali kráľa bithynského Nikomeda, aby im poslal pomocné zástupy vojenské; tento oznámil, že nemá žiadnych služby schopných poddaných už viac, lebo skoro všetci rímskymi vyberačmi cla stali sa otrokmi a boli zavlečení do rozličných krajín. - ako vďačné musí byť ľudstvo Božskému Spasiteľovi, ktorý prispel prikázaním lásky k blížnemu k odstráneniu tejto nesmiernej biedy otrokov. Kristus je osloboditeľ a Vykupiteľ z jarma otroctva hriechu.

Zdroj: Spirago: Sbírka příkladů, 1911.