FAKTY O HUDBE
Aký je vplyv hudby na emócie, mozog a fyziológiu každého človeka?
VPLYV HUDBY na EMÓCIE
„Hudba je jazyk. Jednoducho keď rozumiete tomuto jazyku, budete vedieť, čo budú ľudia (pri tej ktorej hudbe) cítiť.“
Christian Berdahl
„Hudba má tajomnú silu spustiť záplavu ľudských emócii a predstáv, ktoré majú schopnosť okamžite vytvárať veľmi silné zmeny v emočných stavoch. Ani po 25 rokoch práce s mozgom stále nedokážem ovplyvniť stav ľudskej mysle natoľko, ako to dokáže jedna jednoduchá pieseň.“ (Br. Richard Pellegrino, Billboard Magazine, Subliminal Power of Music, September 1999)
„Hudba vie rýchlo a silne zmeniť nálady spôsobom, aký ťažko dosiahnuť inými spôsobmi.“ (Dr. Norman M. Weinberger)
„Rytmus je hudobný prvok najviac spojený s pohybom tela (telesný a zmyselný) a s fyzickou činnosťou. Jeho jednoduché štýly, opakujúce sa znovu a znovu (čo presne robí rock), môže mať na nás hypnotický efekt.“ (The Enjoyment of the Music, Joseph Machlis, p. 19)
VPLYV HUDBY na MOZOG
„Problém nielen s rockovou hudbou je, že emocionálne môžeme na hudbu reagovať pozitívne, ale mozog a fyziológia sa cítia napadnuté.“
Christian Berdahl
„Výskum a štúdia ukázali, že hnací bubnový rytmus o frekvencií viac ako tri alebo štyri údery za sekundu, dostane mozog do stresového stavu stresu bez ohľadu na to, či sa hudba poslucháčovi páči, alebo nie. Ak je mozog v stave stresu, vypúšťa opiáty – skupinu hormónov, ktoré fungujú ako morfium – aby pomohli mozgu vrátiť sa do normálnej rovnováhy.“ Emocionálne môžeme reagovať pozitívne, ale mozog a fyziológia sa cíti napadnuté. Preto vypúšťa hormón, ktorý pôsobí ako morfín. Pri počúvaní tvrdej hudby, dostávate dávku morfínu. „Tieto opiáty, ak sme im vystavovaný dostatočne dlho, môžu byť návykové a poslucháč vyhľadáva tento stav omámenia znovu. To je dôvod prečo majú poslucháči sklon postupovať od menej tvrdej k tvrdšej hudbe.“
Výsledok: Stávame sa závislí na tom pocite.
„Navyše tieto pravidelné bicie rytmy uvoľňujú v tele gonádotropíny (sexuálne hormóny), ktoré zväčšujú sexuálne vzrušenie.“
„Hlasná, nadupaná, basová hudba má podobný efekt a niet divu, že dospievajúci muži uprednostňujú tieto druhy hudby, ktoré buď stimulujú vylučovanie mozgovej chemikálie, alebo stimulujú vylučovanie hormónov, alebo oboje.“ (The Power of Sound, How to Be Healthy and Productive Using Music and Sound, Joshua Leeds)
Tu je vhodné spomenúť vyjadrenie organizátora tohtoročného koncertu Iron Maiden Tomáša Holetza. V súvislosti s kampaňou proti IM povedal: „Radosť z hudby, radosť zo živého koncertu je omnoho viac a prináša to omnoho viac pozitívnych emócii než organizovanie protestov.“ Vlastne som rád, že sa takto vyjadril, lebo tým poukázal na podstatnú pravdu nového myslenia kultúrneho marxizmu: Pocity sú dôležitejšie ako fakty. Smerujeme teda do doby znovuzrodenia impresionizmu, kedy na ničom tak nezáleží ako na dobrom pocite a zážitkovosti. Morálka, logika rovnako ako iné prvky tradičnej európskej kultúry sú tomuto novému spôsobu myslenia podriadené. Výstižným vyjadrením nového spôsobu myslenia je toto video. Táto novodobá závislosť na pocitoch/zážitkoch má svoj pôvod (nielen) v hudbe: „Výskum a štúdia ukázali, že hnací bubnový rytmus o frekvencií viac ako tri alebo štyri údery za sekundu, dostane mozog do stresového stavu bez ohľadu na to, či sa hudba poslucháčovi páči, alebo nie. Ak je mozog v stave stresu, vypúšťa opiáty.“ Čiže pán Holetz je učebnicový produkt počúvania tejto hudby. Fakty o tejto hudbe nie sú dôležité. Dôležitý je ten pocit!
Výsledok pravidelného počúvania tejto hudby? Poslucháč sa stáva závislí na tom pocite. Ako je ale hore napísané, hoci emocionálne môže na hudbu reagovať pozitívne, mozog reaguje negatívne a bráni sa. Vylučuje opiáty. Časté počúvanie tejto hudby spôsobí, že sa človek stáva závislý na tomto POCITE.
Na záver MALÝ vedecký pokus:
Ak neveríte, že táto hudba má nadprirodzenú silu, skúste ju prestať počúvať (pokiaľ ju pravidelne počúvate), alebo skúste o jej nepočúvaní presvedčiť niekoho, o kom viete, že ju pravidelne počúva. Hneď uvidíte aká sila sa za hudbou skrýva.