KAUZA EGO

Pátranie po ideologických koreňoch nielen rockovej hudby.

Ak je Boh mŕtvy, potom všetko je dovolené.

Dostojevskij

Rytmus je teda duchovnou podstatou rockovej hudby (viď KAUZA RYTMUS). Otázka znie ďalej:

Má hudba nejakú ucelenú filozofiu, morálku či ideológiu?

Predstavte si, že by niekto vyhlásil literárnu súťaž, ktorej zadaním by bolo, čo najstručnejšie vyjadriť falošnú lásku k človeku. Proste napísať vetu, ktorú keď niekomu povieš, bude to vyzerať, že ho miluješ, ale v skutočnosti mu prejavíš tú najhlbšiu nenávisť.

Veta Aleistera Crowleyho, najväčšieho satanistu svojej doby, by určite obsadila prvú priečku so svojím: “Rob, čo TY chceš, to je celý zákon”.

 “Rob, čo TY chceš, to je celý zákon” je ten najčistejší extrakt nenávisti voči človeku, lebo sa  tvári ako láska, ale pritom je to brilantná lož. Tvári sa ako prejav dôvery, ako by niekto hovoril: “verím, že sa dokážeš správne rozhodnúť.” A hneď tu sa stáva klamlivým učením, lebo v skutočnosti, túto schopnosť - správne sa rozhodovať, človek stratil už v raji. Od tej doby, na to, aby sa dokázal správne rozhodnúť, potrebuje milosť od Boha: Božia milosť je k spáse potrebná, hovorí jedna zo 6 hlavných právd kresťanstva. Aleister Crowley, ako verný služobník Satana, vedel, že človek, ktorý sa bude spoliehať sám na seba, skončí v pekle. “Rob, čo TY chceš, to je celý zákon”, preto nie je prejav lásky a dôvery voči človeku, ale stručný návod ako prísť do pekla, a tým aj tej najhlbšej, diabolskej nenávisti voči človeku. Vulgárne slová povedané z nenávisti môžu človeka veľmi zraniť. Ale niet väčšieho prejavu nenávisti, ako úmyselne oklamať niekoho o tom, ktorá cesta vedie do neba. To je zo všetkých zvráteností Aleistera Crowleyho tá najväčšia: Dal ľuďom najkratší a zároveň ten najvábivejší návod ako prísť do pekla - Sebauctievanie. Ľudské EGO je po RYTMUSE druhý stĺp, na ktorom stojí dnešná hudba.

Nie je teda náhoda, že pohanská služba rytmu a satanská ideológia Crowleyho sa navzájom priťahujú a dopĺňajú. Sú totiž od služobníkov toho istého pána temnoty: diabla.

Crowley zomrel v roku 1947, zatiaľ čo jeho jed “Rob čo TY chceš, to je celý zákon!” stále viac ožíva a mutuje  do nových a nových modifikácií:

Ži a nechaj žiť!

Každý máme svoju pravdu!

Počúvaj hlas svôjho srdca!

ALL YOU NEED IS LOVE!

YES WE CAN!

JUST DO IT! a im podobné.

Tak, ako je Dickinson srdcom Iron Maidnen, tak je Crowley srdcovou záležitosťou Dickinsona.

Ak hovoríme o Iron Maiden, treba ešte povedať aj to, že  táto skupina a špeciálne Bruce Dickinson, majú zvlášť vrúcny vzťah ku Crowleymu.   Preto nahrali skladby, ktoré sú inšpirované  Crowleyho tvorbou, konkrétne Crowleyho knihou Moonchild. Moonchild je zároveň skladba z albumu Iron Maiden Seventh Son of a Seventh Son (1988).

Ukážka z textu piesne myslím nepotrebuje komentár:

Tu sa uctievanie najväčšieho zvrátenca a satanistu Crowleyho nekončí.

Ďalšou skladbou ku Crowleyho úcte je priam rúhačská skladba spomínaného leadera skupiny Iron Maiden Bruca Dickinsona s názvom Man of Sorrows (muž bolestí). Táto pieseň je inšpirovaná mesiášskym textom 53. hlavy proroka Izaiáša, kde tento starozákonný prorok predpovedá utrpenie Krista. Pre kresťanov je tento text zvlášť posvätný, lebo hovorí o umučení Krista. Dickinson použil tento biblický text ako inšpiráciu pre svoju pieseň, aby ním vzdal úctu Crowleymu. To potvrdil vo svojich interview, keď prehlásil, že pieseň je o satanistovi Alisterovi Crowley-im, a nie o Kristovi. Čiže pre kresťanov je muž bolesti Kristus, pre Dickinsona zvrátený Crowley. Je veľkým pohoršením pre kresťanov zobrať biblický text, ktorý hovorí o mučeníctve svätého Boha, a použiť ho na ospevovanie zvrhlíka a satanistu, akým bol Crowley. Prečo to Dickinson urobil?  Diabol si neželá byť uctievaný ako padlý anjel, ale ako boh, žiada si božskú úctu. Preto mu  určite ulahodilo, keď Dickinson vzal text, ktorým sa oslavuje skutočný Boh Ježiš Kristus, aby ním vzdal božskú úctu svojmu veľkému učiteľovi, satanistovi Crowley-im.

ZDROJ: https://en.wikipedia.org/wiki/Man_of_Sorrows_%28Bruce_Dickinson_song%29

Dickinson pripravený prijať antikrista

Dikinsonov obdiv ku Crowleymu sa tu však ešte stále nekončí. Je veľa skupín, ktoré ospevujú Crowleyho, aby sa mu zavďačili za ideologický odkaz pre ich hudbu. Máloktorá z nich sa však môže pochváliť tým, že by o satanistovi a zvrhlíkovi Crowley-im natočila oslavný film! V tomto Bruce Dickinson predbehol všetkých Crowleyho ctiteľov, lebo iba on napísal scenár k filmu The CHEMICAL WEDDING, v USA distribuovaný pod názvom CROWLEY, ktorý je oslavou života Aleistera Crowleyho, recenzie ohodnotili film nízko a uviedli, že film by sa tiež mohol výstižne volať „Vyznania kabalistu“. Tento film je propagáciou okultizmu a perverznosti, ktorou sa Aleister Crowley tak veľmi vyznačoval.

Pre nás je teraz ale dôležitejšie, čo hovorí sám Dickinson. Spolu s filmom vyšla najavo ani nie tak Crowleyho zvrátenosť, ako skôr Dickinsonov vrúcny obdiv k tomuto satanistovi. Vo svojom interview k filmu hovorí: „Crowleyho zlyhania sú tiež ZAUJIMAVÉ (?!). Chyby jeho osobnosti, ... sú to,  prečo sa Crowley nestal najväčším náboženským vodcom 20. storočia.“

Zdroj: https://youtu.be/s9FRshq0q08?t=1m27s

Tým vlastne Dickinson hovorí: Crowleyho učenie nebolo zlé. Naopak, svojím učením by si zaslúžil stať sa najväčším náboženským lídrom 20. storočia. Akurát, že sa mu to nepodarilo, lebo bol zvrhlík.

Z tejto odpovede je jasné, že Dickinson má myslenie antikrista. Antikrist, ktorý má prísť, bude totiž majster okultizmu a sily temnoty, veľký duchovný vodca pre všetkých. Navonok však nebude žiaden zvrátenec či militantný satanista. Bude to človek schopný získať si srdcia zástupov používajúc nie hocijaké, ale okultné sily. Crowleyho nedostatok bol, že mal zlý „imidž“. Ale inak je podľa Dickinsona proste obdivuhodný.

V interview ďalej hovorí so zjavným obdivom: „Aleister Crowley bol v mágii tým, čím bol Bruce Lee v bojových umeniach... Bol to muž, ktorý o roky predbehol svoju dobu. Preto je Crowley tak obdivuhodný.“

https://youtu.be/s9FRshq0q08?t=2m14s

Prečo Dickinson chcel natočiť film o Crowley-im? Ako verný Crowleyho ctiteľ chce šíriť myšlienky Crowleyho chorej mysle a získavať mu tak nadšencov, keď ešte hovorí:

„Robiť film o niekom, kto si myslí, že je Crowley znamená, že môžte zobrať celý Crowleyho  život, vybrať z neho hociktoré z jeho myšlienok a vložiť ich do filmu.“

https://youtu.be/s9FRshq0q08?t=3m33s

Dickinson má absolútne mylný pohľad na okultizmus a šírením tohto pohľadu uvádza do omylu masy ľudí. Nepovažuje okultizmus za niečo zlé, ale iba za utajené poznanie,  za niečo skryté, čo treba objaviť:

„Okultné znamená iba skryté. Neznamená to temné (!). Ak hovoríme o tajných učeniach, niekedy sú skryté  preto, že ľudia ich musia objaviť a vypátrať skôr ako sa stanú reálnymi. Môžete si prečítať o tom, ako byť dobrým tenistom, čarodejníkom či mágom, ale tajomné poznanie sa nezískava v čítaní, ale v jeho praktizovaní. Poznanie okultizmu je to isté. Sú ľudia, ktorí strávili roky jeho štúdiom, jeho praktizovaním, meditovaním a pôstom, a to všetko v súkromí. A potom to napísali. To je to  tajné poznanie. Ale toto poznanie nebolo tajné, iba bolo skryté. Bolo skryté v nich samých.“

https://youtu.be/s9FRshq0q08?t=3m24s

Záver: Podľa Dickinsonovho vyjadrenia je jasné, že nevidí nič zlé či temné na okultizme, a teda čo sa týka duchovnej oblasti, je v opozícii biblickej pravdy o okultizme, a to že VŠETKY FORMY OKULTIZMU SÚ TEMNÉ A SÚ SLUŽBOU DIABLOVI. Kto nemá toto základné rozlišovanie v oblasti okultizmu, nielenže je veľmi ľahko manipulovateľný okultnou silou, ale zjavne je aj naklonený k jej používaniu. Dickinson je slepý, ktorý vedie slepých do pekelných priepastí, a to nielen svojou hudbou, ale aj popularizovaním  Aleistera Crowleyho, ktorý je nazývaný najskazenejší muž 20. storočia.

RYTMUS a EGO je memorovacia pomôcka. Pripomína dôležitú vec: duchovný a ideologický koreň dnešnej hudby.

Aký je vplyv hudby na emócie, mozog a fyziológiu každého človeka? Viď FAKTY O HUDBE