5 základných oblastí

Spoločenstvo svätého Jozefa bojuje proti:

Výkladu Písma Svätého v inom ako Svätom Duchu  Odriekame sa historicko-kritického výkladu, ducha relativizmu, ducha saduceizmu a farizeizmu, ktorí vedú kňazov a neskôr aj veriacich k strate viery v Božiu moc Svätého Písma. Duch Svätý hovorí ústami Božích mužov a je skutočným autorom Svätého Písma. Všetci členovia nášho spoločenstva vyhlasujú pred Bohom a pred ľuďmi, že veríme v Boha Otca všemohúceho, ktorý skrze svojho služobníka Mojžiša previedol suchou nohou (!) izraelský národ cez Červené more. Veríme, že Jonáš bol 3 dni v bruchu veľryby, veríme v potopu sveta tak ako ju uvádza Sväté Písmo, ako i vo všetky iné prejavy Božej moci (biblické stvorenie sveta, stvorenie človeka, atď.) tak ako sú vo Svätom Písme. Veríme, že Ježiš rozmnožil chlieb, aby nasýtil zástupy. Veríme, že Ježiš je pravý človek a pravý Boh a že bol ukrižovaný, umrel, vstal z mŕtvych na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta. Veríme, že Boh je ten istý včera, dnes i naveky.

Náboženskému synkretizmu a duchu Assisi Spoločenstvo svätého Jozefa sa oddeľuje od spolupráce s nekresťanskými vierovyznaniami. Jediný biblický postoj v dialógu k neveriacim či k pohanom je ohlasovanie evanjelia: Kto sa dá pokrstiť a uverí evanjeliu bude spasený. Katolícka tradícia a životy svätých dokazujú, že misia je celoživotným poslaním každého skutočného kresťana a heretickými gestami z Assisi sa táto 2000 ročná tradícia katolíckej cirkvi porušila, pošliapala sa krv mučeníkov - misionárov, ktorí za šírenie evanjelia položili život. Stretnutie z Assisi je tichou dohodou katolíckej cirkvi o zastavení evanjelizácie a boja za obrátenie inovercov. Ján Pavol 2. sa v Assisi prezentoval ako posol mieru a nie ako svedok Kristov a týmto gestom, rovnako ako Judáš, zradil Krista ako i svoj apoštolský úrad. Benedikt XVI. neskôr Jána Pavla 2. beatifikoval, čím tento heretický prúd oficialne kanonizoval a označil za cestu svätosti.

Kresťanská láska bez boja za spásu duše blížneho už nie je kresťanskou láskou, ale len akousi sociálnou prácou, ktorá stratila svoju podstatu - boj za spásu duše. Čo pohania (nekresťania) obetujú (modlitby, pôsty, púte a i. ), obetujú zlým duchom. Niet žiadnej jednoty medzi Kristom a diablom. Neexistuje mier bez Krista, mier za cenu zastavenia ohlasovania Božieho slova. Božie slovo a príkaz evanjelizácie je nemenný rovnako ako Boh sám. Sám Pán Ježiš jasne upozorňuje aké budú následky ohlasovania evanjelia:

Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi; aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.  Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi; aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem: Nie pokoj som priniesol, ale meč. Prišiel som postaviť syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre.  A vlastní domáci budú človeku nepriateľmi. (Mt 10, 32 - 37)

Spoločenstvo svätého Jozefa sa radikálne oddeľuje od heretických gest Jána Pavla 2. z Assisi z roku 1986, ktoré de facto paralizovali misiu v katolíckej cirkvi a nahradili ju falošnou úctou k pohanským vierovyznaniam. Písmo Sväté v súvislosti s týmito gestami hovorí:

Čo tým chcem povedať? Že mäso obetované modlám je niečo? Alebo že modla je niečo? Ale to, čo obetujú, obetujú zlým duchom, nie Bohu. A ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi zlých duchov. Nemôžete piť Pánov kalich aj kalich zlých duchov; nemôžete mať podiel na Pánovom stole aj na stole zlých duchov. Alebo chceme dráždiť Pána? Sme azda silnejší ako on? (1 Kor 10, 19-22)

Bojím sa však, aby sa vaše zmýšľanie neskazilo a neodchýlilo od úprimnej a čistej oddanosti Kristovi, ako keď had zviedol Evu svojou ľstivosťou. Lebo vy spokojne znesiete, keď niekto príde a hlása iného Krista, akého sme my nehlásali, alebo prijímate iného Ducha, akého ste nedostali, alebo iné evanjelium, aké ste neprijali. (2 Kor 11, 3-4)

Lebo vyšlo do sveta mnoho zvodcov, ktorí nevyznávajú, že Ježiš Kristus prišiel v tele. To je zvodca a antikrist. Dávajte si pozor, aby ste neprišli o to, na čom ste pracovali, ale aby ste dostali plnú odmenu. Ktokoľvek zachádza ďalej a neostáva v Kristovom učení, nemá Boha. Kto ostáva v jeho učení, ten má aj Otca aj Syna. Ak niekto prichádza k vám a neprináša toto učenie, neprijímajte ho do domu, ani ho nepozdravujte. Lebo kto ho pozdraví, má účasť na jeho zlých skutkoch. (2 Jn 1,7-11)

Vzhľadom na beatifikáciu Jána Pavla 2. katolícka cirkev zotrváva v heretickom učení a hlása iné evanjelium, ktoré odporuje nielen katolíckej tradícii, príkladu tisícov svätých, ale aj samotnému Božiemu slovu. Každý klerik i laik je povinný oddeliť sa od spoločenstva (cirkvi), ktorá schvaľuje ducha Assisi.

Náboženskému liberalizmu, ktorý mení kresťanov na humanistov Spoločenstvo svätého Jozefa sa oddeľuje od povyšovania človeka (ľudského rozumu, ľudskej sexuality, ľudskej kreativity atď.) nad Boha a nad Božiu vôľu. Cieľom ľudského života kresťana má byť Boh - Ježiš Kristus, ľudské šťastie je len vedľajší produkt nasledovania Krista - žitia evanjelia. Naopak humanizmus kladie človeka na prvé miesto a dosiahnutie šťastia je zmyslom života humanistov, Boh je len prostriedok na dosiahnutie odpustenia, ospravedlnenia svojich vín alebo prinajlepšom "dobrý priateľ", na ktorého sa môžme vždy obrátiť. Humanizmus celkom nebadane podriadil lásku k Bohu láske k blížnemu, čím došlo k zásadnému kroku: oddeleniu lásky od pravdy. Spoločenstvo svätého Jozefa sa výslovne odrieka humanizmu a jeho ducha, ktorý pôsobí v cirkvi a v celom vzdelávacom systéme na Slovensku. Neexistuje žiaden kresťanský humanizmus tak ako neexistuje studený oheň. Buď je človek kresťan, alebo humanista. Pre kresťanov niet väčšej slávy ako zomrieť pre Krista.

Homosexualizmu, sexuálnej výchove, sexuálnej promiskuite a interupciám Spoločenstvo svätého Jozefa sa rázne zasadzuje proti normalizácii homosexuality, ako i proti zavádzaniu sexuálnych práv detí a sexuálnej výchovy v školách. Rovnako sa zasadzuje proti sexuálnej promiskuite, ktorá je najväčšou príčinou celospoločenskej krízy manželstva a vysokej rozvodovosti vôbec. Homosexualita je hriech a ohavnosť, o tom, čo oni robia je hanba i hovoriť. Zavádzanie právnej ochrany homosexualite vo forme registrovaných partnerstiev vedie k morálnemu rozkladu a k apatii spoločnosti, morálnemu relativizmu a v konečnom dôsledku k neslobode - k diktatúre tolerancie. Legálna ochrana homosexuality vedie k právnemu stavu, kedy kresťania nemôžu viac prezentovať biblický postoj k homosexualite a nazývať ju po pravde ohavnosťou, lebo sa to považuje za prejav netolerancie. Takýmto spôsobom dochádza k zmene kresťanskej spoločnosti na pohanskú, a to pod zámienkou ľudských práv a tolerancie. V skutočnosti ide o úplné prevrátenie hodnôt v spoločnosti, kedy sa zlo (nemorálnosť) nazýva dobrom a naopak dobro zlom, zlo sa privileguje a vyjavuje ako vzor. Na druhej strane ktokoľvek by nazval zlo zlom bude potrestaný. Legalizácia homoideológie láme spoločnosť z pôvodne hodnotovo kresťanskej na postkresťanskú, neopohanskú.

Spoločenstvo svätého Jozefa ďalej bojuje proti zavádzaniu sexuálnej výchovy do škôl. Sexuálna výchova detí v kresťanských a nekresťanských rodinách je zásadne odlišná z pohľadu času a podmienok začatia sexuálneho života, používania antikoncepcie, pohľadu na sexuálny chtíč, sebauspokojovania, vzťahu sexu a lásky. Humanistický postoj k sexualite nepozná pojmy ako cudzoložstvo, cnosť čistoty, zdržanlivosť, atď. Tieto sú však pre kresťana zásadné pri výchove svojho dieťaťa v oblasti sexuality. Humanizmus nepozná postoj, ktorý vedie k potláčaniu sexuality u jednotlivca, lebo pokladá ľudskú sexualitu za neomylnú, prirodzenú a teda posvätnú, preto v konečnom dôsledku nabáda k exhibicionistickým postojom a odstraňuje z detského svedomia prirodzený stud v oblasti sexuality. Vzhľadom na posvätnosť ľudského ega (a tam i sexuality) v humanzme nesmie nikto sexualitu diktovať, a to ani Boh. Naopak v kresťanstve je ľudská prirodzenosť považovaná za hriešnu, a preto hodnú umenšovania, žiadosti tela pritom nevynímajúc. Nie je teda možné generalizovať sexuálnu výchovu pre všetky deti. Nie je možné bez súhlasu humanistických alebo ateistických rodičov učiť ich deti sexualitu z kresťanského hľadiska a naopak, nie je možné deti kresťanských rodičov učiť humanistickým postojom v oblasti sexuality.

Televízii, hudbe a ich negatívnemu vplyvu Spoločenstvo Svätého Jozefa sa zasadzuje za odstáneniu televízora a svedskej hudby z každodenného života kresťana. Záľubou pravého kresťana má byť Kristus sám. Nie je preto možné obetovávať svoj voľný čas niekomu inému. Spoločenstvo Svätého Jozefa bojuje za návrat lásky k tichu a k samote, v ktorej sa najlepšie spítomňuje Duch Boží. Naším cieľom v tejto oblasti je priviesť kresťanov od televízorov a rádií k modlitbe a tichu.